alzbetine videnie

Tento článok bol vytvorený na základe zadanej úlohy na predmete Mediálna produkcia.

Tento článok nie je žiadnou reklamnou kampaňou ani inou reklamou pre uvedené organizácie, je spracovaný na základe vlastných myšlienok, odkazy na citácie a myšlienky z iných publikácii sú označené a zverejnené na konci článku.

„Ukončime vyhladovanie slovenského vysokého školstva…“

Táto veta zobrazená v oblúbenom internetovom vyhľadávači ma prinútila kliknúť na odkaz pod ňou. Natrafila som na publikáciu s názvom 12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy, ktorá vznikla v marci 2010 v rámci projektu Nové idey pre Slovensko, ktorý realizuje SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť s podporou Open Society Institute. Táto publikácia prináša nie len formulácie problémov, ale aj konkrétne návrhy riešení. Stojí za prečítanie, zamyslenie, kritiku a snahu vyvracať tvrdenia, ktoré sú v „praktickom“ živote na Slovensku nepoužiteľné.

Problém vysokých škôl sa preberá v médiách častejšie ako si tento problém vôbec zaslúži. O aký problém presne ide? Zaslúži si nastavenie vysokého školstva toľko kritiky?

Určite si vysokoškolský systém zaslúži reformu a priestoru na zlepšenie je veľa. Ako, kde a v akom časovom horizonte? Z môjho pocitu študenta hovorím: „Teraz, so zdravým sedliackym rozumom a s okamžitou platnosťou.“ Keby však všetky veci išli tak jednoducho, ako si to my – obyčajní ľudia, predstavujeme… Čo teda navrhujem ako študentka? Začať s reformou na svojom vlastnom piesočku a s možnosťami, ktoré aktuálne máme. Keď chceme dostať viac, musíme viac vyžadovať a byť náročnejší, nie len na systém, ale aj na seba – na svoje vzdelanie.

A s touto náročnosťou súvisia aj isté reformné návrhy, ku ktorým som sa počas študovania tejto témy dopracovala.

1. Motivácia k medzinárodnej spolupráci a medzinárodným strategickým partnerstvám*, ktoré so sebou prináša skvalitňovanie na princípe nápadov zo zahraničných škôl.

2. Motivácia najtalentovanejších študentov*

3. Pritiahnutie zahraničných profesorov a kapacity* – A čo tak pritiahnuť slovenských odborníkov zo zahraničia späť na Slovensko?

4. Financovanie zo strany štátu a pomocou eurofondov* – na základe nedostatočného vzdelania v oblasti financovania sa k tejto téme vyjadrím len okrajovo a síce: Áno, súhlasím s tým, že by sa mala posilniť váha projektového financovania namiesto inštitucionálneho, viac finančných zdrojov venovať do ľudí a systém pridelovania dotácii by mal byť motivačný a v žiadnom prípade degradujúci.

Ďalším problémom vysokého školstva, s ktorým ste sa určite stretli v titulku nejedného média, je aj rastúci počet vysokoškolákov. Veľa krát je táto skutočnosť stavaná do pozície protikladu ku kvalite. Vysoké školy chŕlia študentov s magisterskými a inžinierskymi titulmi absolútne nepripravených pre prax. Rastúci počet vysokoškolákov sa však nedeje len na Slovensku. A keďže všetky otázky radi porovnávame s inými európskymi vyspelými štátmi, naša štatistika vôbec nie je taká zlá. V roku 2008 sme podľa Ústavu informácii a prognóz školstva mali štvornásobne viac študentov než v roku 1992*. V súčasnosti, aj bez predložení dôkazov, môžeme povedať, že je to viac ako štvornásobok. Trend je teda rastúci. Stále je to však v prepočte na obyvateľa menej, než v iných európskych krajinách. Čo s tým? V prvom rade nebrať všetky informácie ponúkané médiami tak skepticky. V druhom rade – ak riešenie, tak zvyšovanie kvality a nie znižovanie počtu študentov.

Je to zrejme dlhý a náročný proces, ale ja ešte nezatracujem Slovensko ako krajinu pre kvalitné vzdelanie.

Aj keď mojím snom bolo študovať na zahraničnej vysokej škole (a popravde bolo mi úplne jedno na akej zahraničnej škole), študujem na Slovensku a vidím možnosti, ktoré tu máme. Stretávam ľudí, ktorí tieto možnosti vytvárajú, šíria a záleží im na našej krajine. Podporujú implementáciu praktického vzdelávania na vysokých školách a mentoring. A nie je ich málo. Verím, že budem patriť medzi takýchto ľudí – mám chcenie aj odhodlanie. Stačí otvoriť oči.

*zdroj: http://www.spgk.sk/swift_data/source/pdf/12%20RIESENI%20PRE%20VS.pdf